môj pohľad

Vždy som sa zaujímala o  veci verejné, mysliac si, že je dôležité byť informovaná o dianí

v spoločnosti,  ktorej som súčasťou. Dnes som presvedčená, že množstvo informácií je priam zdraviu škodlivé. Uniká nám podstata.

Z každej strany počúvam, kto, s kým, kde, komu, za koľko predával informácie,

prijal úplatok, urobil “ láskavosť“, dosadil človeka vhodného pre niekoho……a ako o tom každý vedel, aká je to stará známa skutočnosť….a hlavne, ako sa k tomu nebudú vyjadrovať…..lebo medveď. 

Pozorne počúvam, a nestačím sa diviť. Ak sa stal trestný čin, tak ho treba vyšetriť, vinníkov obviniť, ak sa vina dokáže, tak potom odsúdiť, a na základe rozsudku potrestať….iste, poviete si, a teraz tú o Červenej Čiapočke. Veď u nás neexistuje „politická vôľa“. Pri tomto slovnom zvrate dostávam prudkú alergigkú reakciu.

Zhrňme si fakty:

– V našej krajine je parlamentná demokracia, čiže na základe výsledkov slobodných volieb, v ktorých sa o dôveru občana uchádzajú politické strany a hnutia prostredníctvom svojich kandidátiek, na ktorých majú pekne očíslovaných svojich nominantov, sa delia miesta v parlamente, páni poslanci po zložení sľubu navrhujú a schvaľujú zákony, ktoré sú vlastne súhrnom pravidiel, podľa ktorých fungujeme všetci—-počet poslancov 150, zamestnávateľ: Každý jeden občan tejto republiky…prečo? Lebo ich platí.

– Vláda SR – na čele má premiéra, ktorý vedie kabinet ministrov jednotlivých rezortov, táto vláda zodpovedá za chod štátu, predkladá rozpočet, navrhuje zákony, opatrenia, aby tento cirkus fungoval. Zamestnávateľ: Každý jeden občan tejto republiky. Prečo? Lebo ich platí.

– Prezident – reprezentuje celý štát ( každého jedného z nás), má právo vrátiť zákon na prepracovanie, ale aj tak má konečné slovo parlament. Podpisuje schválené zákony, poveruje lídra spravidla víťaza volieb zostavením vlády, ktorú následne menuje, aj odvoláva….zamestnávateľ: Každý jeden občan tejto republiky..prečo? lebo ho platí.

Najdôležitejším zákonom tejto krajiny je každoročne rozpočet, ten bez pardónu napĺňame my, občania tejto republiky, formou rôznych daní, poplatkov, odvodov, svojou prácou, jej pridanou hodnotou.

A naši zamestnanci, ktorých sme si vo voľbách vybrali, a poverili spravovaním štátu, a prerozdelením vyzbieraných prostriedkov na fungovanie každodenného života nám oznámia, že oni nepovedia, neoznámia, nevyšetria, lebo sa nenašla politická vôľa. Ak by som ja takéto niečo oznámila svojmu zamestnávateľovi, tak zajtra nemusím chodiť do práce….a my občania tejto republiky, ako zamestnávatelia hřstky ľudí, neurobíme nič, ba čo naviac, znovu ich poveríme, veď čo sa vlastne stalo, že? Ale načo sú nám zamestnanci, ktorí si neplnia svoju pracovnú náplň?,

Nespochybňujem voľby, je mi jedno, kto v tých nasledujúcich zvíťazí. Vadí mi ale, že vláda SR sa správa ako cap v záhrade. A buhužiaľ je úplne jedno, kto tie voľby vyhrá, a akej farby bude vláda nová, či bude modrá, zelená, červená, biela, alebo to bude zmes farieb.

Podľa mňa by bolo najrozumnejšie, ak by sa vyhlásil konkurz na jednotlivých ministrov, a aj na premiéra, za jasných pravidiel, s kvalifikačnými predpokladmi, s prísnou kontrolou odbornosti, s jasne vymedzenou zodpovednosťou, a samozrejme so sankciami voči osobe ministra, alebo premiéra v porípade spôsobenia škody. Vtedy by sa vláda stala naozaj tým, čím by mala byť. No a aby som nezabudla, do parlamentu by nemohli kandidovať politické strany, ale konkrétne osoby, a to za jednotlivé kraje ( okresy), Každý jeden takýto poslanec by sa musel za svoju prácu zodpovedať voličom, ktorých v parlamente zastupuje, a práve títo voliči by rozhodli, na čo konkrétne dajú svojmu poslancovi mandát. V prípade, že poslanec nesplní očakávania , ktoré majú jeho voliči, tak by bol kedykoľvek odvolateľný miestnym referendom, ale bez nároku na odstupné, veď ak ste zamestnancami na dobu určitú, akéže odstupné vám, ako zamestnancom patrí? no úpredsa žiadne,. Dnes, ak sa poslanec „popsuje“, tak ho tá slávna NRSR ani len nevydá na trestné stíhanie, a je vlastne neodvolateľný, až do nasledujúcich volieb. Takýto systém by mal ešte jeden bonus navyše….žiaden odvolaný minister by sa nemohol po odvolaní posadiť do parlamentných lavíc, a ďalej sa podieľať na tvorení zákonov, veď ak stratil sôsobilisť na vedenie rezortu, tak ako môže byť spôsobilý podieľať sa na zákonoch, podľa ktorých všetci fungujeme?

Nech to vezmem z ktorejkoľvek strany, tak to chce zmenu. U nás sa politickí nominanti neosvedčili. NIkde. Ani v parlamente, ani vo vláde, ani ako prezident nie. Možno by mohol fungovať Islandský model,….zrejme by musel byť mierne upravený, lebo nás je predsa viac….

Teraz pred voľbami počúvam samé vízie, plány, sľuby…každý má recept na všetko ( okrem rómskeho problémiu…xixi), všetci všade boli, všetko videli, všetko vedia….napadá ma jediné: Nikto nám toľko nemôže dať, ako nám oni môžu sľúbiť.

Ak sa nezmení systém, tak ja veru nemám koho voliť. V Našej malej vlasti, v každej jednej budove, v ktorej sídli akákoľvek zložka moci ( od úradu prezidenta po posledný obecý úrad vrátane budovy NRSR)máme záhadného bacila. Mozgožrúta obecného, ktorý spôsobí, že skoro každý jeden človek, ktorý bude vystavený nákaze, sa v krátkej dobe zmení na hraboša verejno-tajného, ktorý bude hrabať zo spoločného smerom sebe, a dokkonca s vedomím, že sa mu nič na tomto svete nestane, a ak náhodou, tak chvíľku bude krik, zle-nedobre, trošku sa o tom popíše, a potom hurrrá, znovu do volieb, ako kandidát na čokoľvek…Prečo je to možné? Lebo nie je politická vôľa.